Môj portrét

Narodil som sa v roku 1979. Vyrastal som až do svojej dospelosti v Rožňave, dlhé roky sme bývali na Komenského ulici, ako deti sme sa hrávali sa na ihrisku pri „maďarskej škole“ , pri „Starom mlyne“, alebo medzi garážami, na tzv. asfaltovom ihrisku. Čítať, písať a počítať som sa naučil v Základnej škole na Ulici zeleného stromu, ale od tretej triedy som navštevoval triedu s rozšíreným vyučovaním nemeckého jazyka na „Pionierke“.  

 

 

 

 

 

Následne som pokračoval v štúdiu najprv na Gymnáziu v Dobšinej a neskôr na Hotelovej akadémii v Košiciach, kde som sa ako študent nadstavbového štúdia venoval turizmu a cestovnému ruchu. Neskoršie som absolvoval civilnú službu, ktorú som vykonával na Mestskom úrade v Rožňave. Tu som „zvnútra“ spoznal chod a fungovanie mestského úradu.
V rokoch 2001 – 2002 som sa zamestnal v občianskom združení Subsídia, ktoré sa zameriavalo na riešenie problémov v oblasti komunálnej politiky, prioritne na odstránenie korupcie a klientelizmu, v rámci projektov som viedol diskusie na stredných školách a navštevoval lokálne úrady, aby som o týchto problémoch diskutoval s ľuďmi.

Potom som začal študovať na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove dejepis a etiku. Popri štúdiu som pracoval v Turistickom informačnom centre v Prešove, kde som zúročil všetky svoje znalosti nadobudnuté počas nadstavbového štúdia turizmu a cestovného ruchu. Ako študent som si však musel na svoje štúdium zarábať a tak som si vyskúšal aj iné povolania – pracoval som ako pokladník v hypermarkete, vypomáhal som v reklamnej agentúre pri organizácií rozličných podujatí, roznášal som reklamné letáky, viedol dobrovoľníkov v predvolebnej kampani kandidáta na primátora.

Po ukončení univerzitného štúdia som sa zamestnal najskôr ako učiteľ v Špeciálnej základnej škole internátnej a odbornom učilišti v Rožňave (šk. rok 2008/2009), od šk. roku 2009/2010 až dodnes pôsobím na Základnej škole na Ulici pionierov 1 v Rožňave ako učiteľ na 2. stupni, vyučujem prioritne dejepis a etickú výchovu, v menšej miere podľa potrieb školy som vyučoval tiež anglický jazyk, výchovu umením a regionálnu výchovu. V rámci voľnočasových aktivít som viedol viaceré krúžky pre deti, napr. dejepisný, stolnotenisový alebo turistický.

Počas základnej a strednej školy som hrával basketbal, kde nám tréneri vštepovali zmysel pre fair play a vôľu prekonávať všetky prekážky. Konkurenciou basketbalu boli pre mňa knižky, ktoré som ako študent hltal po celých radoch. Čítanie kníh je pre mňa symbolom  toho najlepšieho oddychu, mám rád beletriu aj publicistiku zameranú na oblasť histórie. V posledných rokoch som prišiel na chuť audioknihám, ktoré sa mi stali spoločníkom pri kočíkovaní mojich detí. Prešiel som s nimi kilometre po meste, takže ho detailne poznám z úrovne bežného chodca. Viem preto, aké ťažké je pohybovať sa po meste po rozbitých chodníkoch.

Keď som nenaháňal loptu, alebo nesedel pri knihe, zdolával som kilometre na lesných cestách nádherného okolia Rožňavy. Volovec, planiny Slovenského krasu alebo Rákoš a Kalvária patrili k častým cieľom našich víkendových potuliek. Učiteľské povolanie je náročné, preto keď potrebujem „vypnúť,  alebo naopak „nakopnúť“, siahnem po nejakej dobrej hudbe. Mám rád rôzne štýly hudby, najmä však jazz, rock, ale aj metal, preto si rád namixujem tú správnu muziku, ktorú práve potrebujem.

 

 

 

 

 

Som ženatý, mám dve deti, 6-ročného syna a 2-ročnú dcérku. Dôkladne preto poznám radostistarosti mladej rodiny. Preto sa chcem zasadiť o to, aby na sídliskách boli vytvorené vhodné podmienky na voľnočasové aktivity malých detí s mamičkami, ale i pre staršie deti.

V politike som od svojich 18 rokov. Bol som členom Demokratickej strany, kde som mal tú česť spoznať vynikajúcich slovenských politikov ako Ján Langoš, Peter Zajac, Peter Osuský, Ondrej Dostál a ďalších, s ktorými som mohol spolupracovať aj v Občianskej konzervatívnej strane. Jej členom som až do súčasnosti.

Angažoval som sa v mnohých občianskych aktivitách, bol som členom petičných výborov, organizoval som a stále organizujem aktivityprospech občanov. Spolu s priateľmi sme zachránili priestor autobusovej stanice pred zastavaním obchodným domom a neúnosným zahustením centra mesta automobilovou dopravou. Zapojil som sa do úspešnej petície za zníženie počtu poslancov v Mestskom zastupiteľstve, lebo sa domnievam, že mesto našej veľkosti nepotrebuje väčší počet poslancov ako 13. Žiaľ, súčasní poslanci sa rozhodli počet poslancov opäť navýšiť, údajne kvôli vysokej pracovnej zaťaženosti. Nerešpektovali tak vôľu viac ako 1000 obyvateľov tohto mesta, ktorí vyjadrili svoj názor v petícii.

S priateľmi spoluorganizujeme každoročne spomienkovú akciu na výročie holokaustu. Považujeme za dôležité pripomínať si chyby minulosti, aby sa už nikdy neopakovali. K občianskej zodpovednosti vychovávam taktiež svojich žiakov, preto dlhé roky organizujeme s kolegyňou dejepisné exkurzie pre deviatakov.

 

 

 

 

Všetky svoje vedomosti a zručnosti by som rád zúročil vo funkcii primátora mesta a dopomohol k jeho ďalšiemu rozvoju.